Zacielené na lipoproteín(a): modifikácia kardiovaskulárneho rizika a aktuálne možnosti liečby

Souhrn

Lipoproteín(a) [Lp(a)] má štrukturálnu podobnosť s LDL-cholesterolom, ale líši sa od neho tým, že obsahuje glykoproteín apolipoproteín(a) [apo(a)]. Vďaka svojim protrombotickým a prozápalovým vlastnostiam je Lp(a) nezávislým rizikovým faktorom pre aterosklerózou podmienených kardiovaskulárnych ochorení (ASKVO) a aortálnu stenózu. Hladiny Lp(a) sú prevažne geneticky podmienené, pričom približne 20–25 % svetovej populácie má hladiny ≥ 50 mg/dl (alebo ≥ 125 nmol/l). Zmena životného štýlu a diétne opatrenia majú na hladiny Lp(a) len minimálny alebo žiadny vplyv. V súčasnosti je lipoproteínová afe­réza jedinou schválenou liečbou zvýšených hladín Lp(a). Táto metóda je však pre pacienta časovo náročná a jej účinnosť je len mierna. Napriek veľkej snahe vyvinúť optimálnu farmakologickú intervenciu za účelom zníženia hladín Lp(a) a s tým súvisiaceho kardiovaskulárneho (KV) rizika, majú existujúce liečivá len obmedzenú účinnosť pri redukcii Lp(a). Hoci statíny zostávajú na účely zníženia hladín LDL-cholesterolu metódou prvej voľby, nepreukázali zníženie rizika ASKVO spojeného s Lp(a). Lieky ako alirokumab, evolokumab a inklisiran dokážu znížiť hladiny Lp(a) o 20–25 %, ale nie je jasné, ako sa tento pokles premieta do zníženia rizika ASKVO sprostredkovaného Lp(a). Niacín taktiež znižuje hladiny Lp(a), avšak jeho účinnosť v redukcii súvisiacich rizík je nejasná a jeho vedľajšie účinky obmedzujú jeho široké používanie. Odporúčania na skríning a manažment vysokých hladín Lp(a) sa značne líšia naprieč národnými a medzinárodnými odporúčaniami. Medzi nové liečby zamerané na Lp(a) patria 3 skúmané zlúčeniny: malé interferujúce RNA agens (olpasiran a SLN360) a antisense oligonukleotid (pelacarsen/pelakarsen). Tieto lieky fungujú tak, že blokujú transláciu mediátorovej RNA pre apo(a), ktorý je kľúčovou súčasťou Lp(a), a tým výrazne znižujú jeho produkciu v pečeni. Táto prehľadová práca si kladie za cieľ opísať súčasné odporúčania pre skríning a manažment zvýšenej hladiny Lp(a), zhodnotiť účinky dostupných liekov na zníženie jeho hladín a preskúmať potenciál nových liečebných postupov zameraných na Lp(a).

Klíčová slova:

liečba – lipoprotein(a) – Cholesterol – kardiovaskulárne riziko

Úvod

Lipoproteín(a) [Lp(a)] si v posledných rokoch získal značnú pozornosť vedeckej obce ako kľúčový biomarker kardiovaskulárnych ochorení (KVO), pričom narastajúce dôkazy zdôrazňujú jeho úlohu ako nezávislého rizikového faktora pre aterosklerózu, koronárnu chorobu srdca (KCHS), cievnu mozgovú príhodu (CMP) a trombózu [1]. Štrukturálne je Lp(a) komplexom apolipoproteínu B100 a apolipoproteínu(a), pričom druhý menovaný vykazuje značnú genetickú variabilitu v dôsledku počtu opakovaní špecifickej proteínovej domény kringle IV v géne pre Lp(a)/LPA (obr). Tento genetický determinizmus vysvetľuje širokú interindividuálnu variabilitu hladín Lp(a) v plazme, pričom za fyziologické sa považujú koncentrácie < 75 nmol/l a za koncentrácie spojené so značne zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych (KV) udalostí > 125 nmol/l [2].

Patofyziologických mechanizmov, ktorými Lp(a) prispieva k riziku KVO, je niekoľko (viď ďalej). Zvýšené hladiny Lp(a) podporujú vaskulárny zápal, zvyšujú aterogenézu a prispievajú ku kalcifikácii a trombóze. Významné štúdie preukázali, že vysoké hladiny Lp(a) sú spojené s reziduálnym KV-rizikom aj u pacientov, ktorí dosiahli optimálne hladiny LDL-cholesterolu (LDL-C) prostredníctvom štandardnej hypolipidemickej liečby. To vedie k hypotéze, že cielené zníženie Lp(a) prináša významné KV-benefity [3].

Napriek dlhodobo známym poznatkom o úlohe Lp(a) v patogenéze KVO zostávajú súčasné terapeutické možnosti, zamerané špecificky na jeho zníženie, nateraz obmedzené. Aktuálne farmakologické intervencie sa primárne zameriavajú na zníženie LDL-C, pričom niektoré liečivá, napr. inhibítory proproteínovej konvertázy subtilizínu/kexínu typu 9 (PCSK9i), vykazujú len mierne účinky na hladiny Lp(a). Nové skúmané farmaká zamerané na RNA, ako antisense oligonukleotidy a malé interferujúce RNA, sú prísľubom dosiahnutie podstatného zníženia hladín Lp(a), čo môže riešiť neuspokojenú potrebu efektívnych liečebných stratégií [4].

Podľa aktuálnych odporúčaní sa hladiny Lp(a) majú merať u jednotlivcov s pozitívnou osobnou alebo rodinnou anamnézou predčasného KVO alebo familiárnej hypercholeste­rol­émie. Zároveň však stále chýba konsenzus ohľadom optimálnych skríningových a liečebných protokolov pre pacientov so zvýšenými hladinami Lp(a).

Cieľom tohto prehľadu je preto zhrnúť aktuálne odporúčania pre skríning hladín Lp(a), opísať súčasné možnosti farmakoterapie a poskytnúť pohľad na nové liečivá zamerané špecificky na Lp(a).

Lipoproteín(a) a jeho vplyv na kardiovaskulárne riziko

Lp(a) prispieva k zvýšenému KV-riziku prostredníctvom viacerých mechanizmov, ktoré súvisia s jeho biologickými vlastnosťami, štruktúrou a interakciami v organizme. Tieto mechanizmy sú komplexné a majú významné dôsledky na rozvoj aterosklerózy, trombózy a iných KVO [2].

Aterogénne účinky

Lp(a) sa správa ako aterogénny lipoproteín, ktorý podporuje tvorbu aterosklerotických plakov v stenách ciev. Obsahuje cholesterolové estery a oxidované fosfolipidy, ktoré sa hromadia v endotelových bunkách a podporujú zápal a poškodzovanie cievneho endotelu. Tieto pláty narúšajú normálny prietok krvi a zvyšujú riziko akútnych KV-príhod, ako sú infarkt myokardu (IM) alebo cievna mozgová príhoda (CMP). Navyše, apolipoproteín(a) – špecifická zložka Lp(a) – umožňuje priame väzby na poškodené miesta v cievach, čo ešte viac zvyšuje akumuláciu tejto častice v miestach poškodenia.

Prozápalové vlastnosti

Lp(a) má silné prozápalové vlastnosti, a to najmä vďaka oxidovaným fosfolipidom, ktoré nesie na svojom povrchu. Tieto fosfolipidy aktivujú imunitné bunky, ako sú makrofágy, a stimulujú uvoľňovanie prozápalových cytokínov, napríklad interleukínu 6. Zápalové procesy v cievnej stene prispievajú k destabilizácii aterosklerotických plátov, čím sa zvyšuje riziko ich prasknutia a následného vzniku akútnych trombotických udalostí. Tento zápalový účinok je jednou z kľúčových príčin, prečo Lp(a) zvyšuje riziko aterosklerózy aj u pacientov s normálnymi hodnotami iných lipidov.

Antifibrinolytický efekt

Lp(a) narúša schopnosť organizmu efektívne rozpúšťať krvné zrazeniny, čím zvyšuje riziko trombózy. Apolipoproteín(a), ktorý je súčasťou Lp(a), má štrukturálnu podobnosť s plazminogénom – proteínom kľúčovým pre proces fibrinolýzy. Táto podobnosť vedie k tomu, že Lp(a) konkuruje plazminogénu v miestach, kde by mal byť aktivovaný na plazmín, čím sa tento proces blokuje. V dôsledku toho sa znižuje schopnosť organizmu odstraňovať krvné zrazeniny, čo prispieva k vyššiemu riziku vzniku akútnych ischemických udalostí, ako je IM alebo CMP.

Kalcifikácia aortálnej chlopne

Zvýšené hladiny Lp(a) sú významne spojené s progresiou aortálnej stenózy – ochorenia, pri ktorom dochádza k zúženiu aortálnej chlopne v dôsledku hromadenia vápnika. Oxidované fosfolipidy na Lp(a) stimulujú zápalové reakcie a aktivitu buniek, ktoré sa podieľajú na kostnom metabolizme v cievach a chlopniach. Tieto procesy vedú k ukladaniu vápnika a narušeniu normálnej funkcie chlopne. Výsledkom je obmedzenie prietoku krvi cez aortálnu chlopňu, čo môže vyžadovať chirurgickú náhradu chlopne v pokročilých prípadoch.

Genetická predispozícia

Hladiny Lp(a) sú prevažne geneticky determinované, čo znamená, že ich výška je vo veľkej miere ovplyvnená mutáciami v géne LPA, ktorý kóduje apolipoproteín(a). Osoby s geneticky zvýšenými hladinami Lp(a) majú výrazne vyššie riziko vzniku ASKVO. Toto dedičné riziko sa prejavuje najmä u pacientov s rodinnou anamnézou predčasného IM alebo CMP.

Tieto mechanizmy ukazujú, že Lp(a) predstavuje významný nezávislý rizikový faktor pre KVO, ktorý si vyžaduje osobitnú pozornosť v diagnostike a manažmente pacientov.

Lipoproteín(a) vo svetle aktuálnych odporúčaní

Aktualizované odporúčania Národnej lipidovej asociácie (National Lipid Association – NLA) z roku 2024 zdôrazňujú dôležitosť merania Lp(a) aspoň raz za život u všetkých dospelých ako súčasť bežnej klinickej praxe [5]. Vychádzajú z dôkazov naznačujúcich, že hladiny Lp(a) presahujúce 125 nmol/l zvyšujú riziko KV-udalostí, vrátane akútneho infarktu myokardu či CMP [2]. Jednotlivcov s hladinami Lp(a) medzi 75 a 125 nmol/l možno zaradiť do kategórie s hraničným KV-rizikom a do kategórie s hladinami < 75 nmol/l ako nízkorizikových.

Zo skríningu Lp(a) profitujú obzvlášť niektoré špecifické skupiny – jednotlivci s pozitívnou osobnou alebo rodinnou anamnézou predčasného KVO; osoby, u ktorých sa klinicky prejavuje aterosklerotické ochorenie napriek optimálnemu manažmentu LDL-cholesterolu; osoby juhoázijského alebo indického pôvodu, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku pre svoju genetickú predispozíciu [6].

Americká asociácia klinických endokrinológov (American Association of Clinical Endocrinologists – AACE) a Americká kardiologická spoločnosť (American College of Cardiology – ACC) odporúčajú skríning pre všetkých pacientov s už známym KVO alebo familiárnou hypercholesterolémiou či aortálnou stenózou. V tejto skupine sa zároveň zdôrazňuje dôležitosť realizácie skríningu aj u rodinných príslušníkov [7,8]. Táto stratégia má za cieľ identifikovať príbuzných ohrozených zvýšeným KV-rizikom, ktorí by mohli tiež profitovať z preventívnych opatrení a úpravy životného štýlu.

Napriek pomerne jasne znejúcim odporúčaniam, ich implementácii do rutinnej klinickej praxe bráni niekoľko prekážok. Týkajú sa najmä úhrad zo strany zdravotných poisťovní, nedostatku štandardizovaných testovacích protokolov a v neposlednom rade aj nedostatočnému povedomiu o význame Lp(a) na strane lekárskeho personálu [9]. Navyše, hoci mnohé laboratória už v súčasnosti ponúkajú testovanie Lp(a), variabilita v nimi použitých metódach a kalibrácii komplikuje interpretáciu a porovnanie naprieč rôznymi prostrediami [10]. Na riešenie týchto výziev je nevyhnutné iniciovať vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v tejto oblasti, a tiež integráciu testovania Lp(a) do rutinných lipidových panelov, ktorá by mohla uľahčiť jeho prijatie v primárnej starostlivosti.

Lipoproteín(a) a možnosti modifikácie KV-rizika

Vychádzajúc z konsenzuálneho dokumentu Európskej spoločnosti pre aterosklerózu možno mieru KV-rizika ovplyvniť niekoľkými spôsobmi [2]:

• optimalizácia tradičných rizikových faktorov

1. 
   zníženie hladín LDL-cholesterolu: nakoľko momentálne nie sú dostupné liečivá zamerané priamo na Lp(a), odporúča sa dbať na optimalizáciu hladín LDL-cholesterolu v závislosti na miere KV-rizika (tab. 1, graf)
2. 
   kontrola hypertenzie a diabetu: optimalizácia hodnôt krvného tlaku chráni endotelové bunky a znižuje riziko cievneho poškodenia, dobre kontrolovaná glykémia redukuje zápal a oxidačný stres, ktoré sa podieľajú na procese aterosklerózy
3. 
   úprava životného štýlu: mediteránska diéta bohatá na nenasýtené tuky, omega-3 mastné kyseliny a vlákninu, obmedzenie nasýtených tukov a trans-mastných kyse­lín, aspoň 150 minút aeróbnej fyzickej aktivity týždenne
4. 
   zanechanie fajčenia: fajčenie poškodzuje cievny endotel a podporuje oxidačný stres

• identifikácia a sledovanie rizikových pacientov

1. 
   meranie hladín Lp(a): hladina Lp(a) je z veľkej časti ovplyvnená genetickou predispozíciou, preto je vo väčšine prípadov postačujúce jeho meranie len raz za život za predpokladu, že nedôjde k výrazných metabolickým zmenám (napr. ochorenie pečene); indikácie pre meranie: pozitívna rodinná anamnéza KVO, pacienti s opakovaných KV-príhodami napriek optimálnej liečbe, pacienti s aortálnou stenózou alebo inými neobvyklými prejavmi aterosklerózy
2. 
   genetické testovanie: genetická predispozícia na zvýšené hladiny Lp(a) je podmienená mutáciami v géne LPA; u pacientov vo vysokom riziku, najmä u pacientov s pozitívnou rodinnou anamnézou môže byť genetické testovanie užitočné; v Slovenskej republike každá zo zdravotných poisťovní prepláca meranie Lp(a) najmenej raz mesačne
3. 
   pravidelné sledovanie: pacienti s vysokými hladinami Lp(a) by mali byť pravidelne sledovaní z hľadiska vývoja ASKVO či aortálnej stenózy

• kvalitná sekundárna prevencia

              
U pacientov s už diagnostikovaným KVO je nutné dodržiavať všetky liečebné zásady v rámci platných odporúčaní, predovšetkým intenzifikovanú hypolipidemickú a tiež antiagregačnú liečbu. U každého pacienta je za ideálnych podmienok preferovaný personalizovaný liečebný prístup.

Súčasná hypolipidemická liečba a jej efekt na Lp(a)

Statíny

Statíny predstavujú základ hypolipidemickej liečby. Pôsobia ako kompetitívne inhibítory 3-hydroxy-3metylglutaryl ko­enzýmu A (HMG-CoA) reduktázy – kľúčového enzýmu, ktorý reguluje biosyntézu cholesterolu v pečeni. Inhibícia HMG-CoA reduktázy podporuje zvýšenú expresiu LDL-receptorov v pečeni, čo zvyšuje odstránenie LDL-cholesterolu z krvného obehu [11].

Miera zníženia LDL-cholesterolu dosiahnuteľná statínovou terapiou závisí od podávanej dávky. Napríklad, vysokointenzívne režimy (atorvastatín 80 mg denne, rosuvastatín 40 mg denne) dosahujú podstatne výraznejšie zníženie LDL-chole­sterolu v porovnaní s menej intenzívnymi režimami. Avšak, napriek štrukturálnej podobnosti Lp(a) s LDL, statíny vykazujú len obmedzenú účinnosť pri znižovaní hladín Lp(a) [12]. Paradoxne, nezmenené alebo len nepatrne znížené hladiny Lp(a) pri užívanej statínovej terapii nevedú k zvýšeniu KV-rizika. Mechanizmus tohto efektu nie je objasnený, no predpokladá sa, že je výsledkom zvýšenej syntézy apolipoproteínu(a), potenciálne sprostredkovanej PCSK9, ktorá tiež za určitých okolností spomaľuje znižovanie hladiny LDL-cholesterolu [13].

Ezetimib

Ezetimib, inhibítor absorpcie cholesterolu v črevách, dosahuje zníženie východiskových hladín LDL-cholesterolu o 15 až 25 % selektívnym pôsobením na transportér Niemann-Pick C1-Like 1 (NPC1L1). Napriek dobre známym účinkom na LDL-cholesterol zostáva presný mechanizmus, akým ezetimib vplýva na hladiny Lp(a), nejasný [11]. Metaanalýzy randomizovaných placebom kontrolovaných štúdií zahŕňajúce monoterapiu ezetimibom odhalili len mierne zníženia Lp(a) – priemerne o 7 % po 12 týždňoch liečby [14]. Navyše, v kombinácii so statínom ezetimib nepreukázal žiadne významné dodatočné účinky na Lp(a) [15].

Inhibítory PCSK9

Monoklonálne protilátky proti PCSK9, vrátane alirokumabu a evolokumabu, predstavujú transformačný prístup k znižovaniu hladiny LDL-cholesterolu. Inhibíciou PCSK9 bránia degradácii LDL-receptorov, čím sa zvyšuje ich dostupnosť pre odstránenie LDL-častíc. Klinické štúdie preukázali zníženie hladiny LDL až o 60 %, ktoré bolo sprevádzané významným znížením KV-rizika [16]. Okrem toho PCSK9 inhibítory vedú aj k signifikantnému zníženiu hladiny Lp(a), hoci menej výraznému ako v prípade LDL-častíc. Štúdia FOURIER preukázala zníženie Lp(a) o bezmála 27 % pri užívaní evolokumabu, zatiaľ čo štúdia ODYSSEY o 23 % pri alirokumabe. Je pozoruhodné, že miera zníženia Lp(a) koreluje so stratifikáciou KV-rizika [16,17].

Osobitné postavenie v tejto skupine má inklisiran, malá interferujúca molekula RNA, ktorá inhibíciou mediátorovej RNA PCSK9 vedie k zníženiu hladín LDL-cholesterolu o približne 50 %. Podľa predbežných dát 3. fázy klinických štúdií ORION-10 a ORION-11 vedie užívanie inklisiranu k poklesu hladín Lp(a) o bezmála 22, resp. 19 % [18].

Ďalšie liečivá

Kyselina bempedoová, inhibítor ATP-citrát-lyázy, znižuje hladinu LDL-cholesterolu o približne 20 %, ak sa používa ako adjuvantná liečba v kombinácii so statínmi, ezetimibom alebo ihhibítormi PCSK9. Názory na jej vplyv na Lp(a) sú prinajmenšom nekonzistentné – kým niektoré štúdie (napr. CLEAR Harmony) uvádzajú aspoň mierne zníženie jeho hladín, iné štúdie zase žiaden signifikantný efekt nepreukázali [19].

Niacín, liek, ktorý sa viaže na receptor kyseliny hydroxykarboxylovej typu 2 na adipocytoch a znižuje mobilizáciu voľných mastných kyselín, znižuje hladinu LDL-cholesterolu o približne 7–12 %. Okrem toho, inhibícia enzýmu pre cholesterol ester transfer proteín významne zvyšuje hladiny HDL-cholesterolu [11]. Navyše, v štúdii AIM-HIGH niacín preukázal signifikantné zníženie hladín Lp(a) o približne 23–25 %. Avšak, niacín sa na liečbu zvýšeného Lp(a) neodporúča pre nedostatočné poznatky o jeho vplyve na KV-systém a výrazným nežiaducim účinkom, akými sú erytém, pruritus či hyperurikémia [20].

Fibráty primárne znižujú hladiny triacylglycerolov, a to tým, že aktivujú receptor alfa proliferátora peroxizómu (PPARalfa) a inhibíciou apolipoproteínu C3 [11]. Viacero štúdií, napríklad ODYSSEY DM-DYSLIPIDEMIA, preukázalo, že fenofibrát zvyšuje hladinu LP(a) o približne 16–20 %, a to ako vo forme monoterapie, tak v kombinácii so statínmi. Naopak, pri liečbe fenofibrátom bol preukázaný len nevýznamný nárast hladín Lp(a) o približne 1,6 %, a to ako v monoterapii, tak v kombinácii s ezetimibom [21].

Sekvestranty žlčových kyselín vykazujú variabilné a vo všeobecnosti prevažne zanedbateľné účinky na Lp(a) [11]. Omega-3 mastné kyseliny, lomitapid a evinakumab primárne cielia na hladiny triacylglycerolov, resp. liečbu familiárnej hypercholesterolémie, no majú len obmedzenú účinnosť pri redukcii Lp(a) [22].

Vyvíjajúce sa liečivá zamerané na lipoproteín(a)

Pelakarsen

Pelakarsen (pelacarsen) predstavuje 2. generáciu antisense oli­gonukleotidového konjugátu N-acetylgalaktosamylu (GalNAc), ktorý cieli na mRNA transkribovanú z génu kódujúceho LP(a), čím znižuje produkciu apolipoproteínu A v hepatocytoch [23]. Jeho potenciálne účinky skúma štúdia Lp(a) HORIZON (NCT04023552). V ukončenej 2. fáze bolo preukázané dávkovo závislé (od 20 do 60 mg raz týždenne) zníženie Lp(a) o 35 až 80 % [24]. Signifikantné výsledky boli pozorované už po prvom mesiaci, pričom maximálny efekt bol dosiahnutý po 16 týždňoch. Pelakarsen sa podáva subkutánne a je vo všeobecnosti dobre tolerovaný, pričom najčastejšie hláseným vedľajším účinkom je reakcia v mieste vpichu (27 % pelacarsen vs 6 % placebo). Aktuálne prebieha 3. fáza klinického skúšania s očakávaným ukončením v priebehu roka 2025 [25].

Olpasiran

Olpasiran je syntetický siRNA konjugát GalNACc, ktorý bráni tvorbe Lp(a) degradáciou mRNA apolipoproteínu A [26]. Jeho účinky skúma štúdia OCEAN(a)-DOSE. Ukončená 2. fáza hodnotila účinnosť a bezpečnosť opakovaného podávania olpasiranu (10, 75 alebo 225 mg každých 12 týždňov, 225 mg každých 24 týždňov) v porovnaní s placebom. V skupine pacientov užívajúcich olpasiran bolo preukázané signifikantné zníženie hladín Lp(a) o 70 až 100 %. Olpasiran sa podáva subkutánne a je vo všeobecnosti dobre tolerovaný, pričom najčastejšie hláseným vedľajším účinkom je reakcia v mieste vpichu. Aktuálne prebieha 3. fáza klinického skúšania, skúmajúca účinky olparisanu podávaného každých 12 týždňov na približne 6 000 pacientoch, s očakávaným ukončením v priebehu roka 2026 [27].

SLN360

SLN360 je siRNA cielená na syntézu apolipoproteínu A, ktorá je konjugovaná s N-acetyl GalNAc [28]. V prvej fáze klinického skúšania sa hodnotila bezpečnosť a tolerancia SLN360 u dospelých pacientov s Lp(a) ≥150 nmol/l bez známeho aterosklerotického cievneho ochorenia. Účastníci štúdie boli randomizovaní na placebo a jednorazové dávky SLN360 (30, 100, 300 alebo 600 mg) podávané subkutánne. SLN360 bol vo všeobecnosti dobre tolerovaný, hlásené boli len 2 vážne nežiaduce účinky nesúvisiace so študijným liekom. Pokles Lp(a) bol pozorovaný v závislosti od dávky (o 10 % pri dávke 30 mg až po 98 % pri dávke 600 mg) a pretrvával minimálne 150 dní po podaní [29]. V uplynulom roku prebiehala 2. fáza klinického skúšania u pacientov s vysokým rizikom KVO a zvýšenými hladinami Lp(a) ≥ 125 nmol/l, jej vyhodnotenie by sa malo uskutočniť začiatkom tohto roka [30].

Záver

Aktuálne dostupné dáta naznačujú, že sklon k zvýšeným hladinám Lp(a) je vysoko dedičný a samotná molekula má významný aterogénny potenciál. Odporúčania na skríning sa v závislosti na odborných spoločnostiach značne líši. Súčasne dostupné hypolipidemiká vykazujú rôzny efekt na Lp(a), no primárne cielia na častice LDL-cholesterolu (tab. 2). V súčasnosti nie je schválená žiadna liečba cielená na Lp(a), no aktuálne prebieha klinické skúšanie 3 rôznych molekúl, každej v rôznom štádiu klinického skúšania, no so sľubným účinkom.